Čo je to zač ten samosprávny kraj?

Autor: Marcel Vrchota | 25.10.2017 o 19:30 | (upravené 26.10.2017 o 11:13) Karma článku: 4,85 | Prečítané:  1888x

Netušíte na čo nám vlastne samosprávne kraje sú? Je správne pomenovanie kraj, župa, či samosprávny kraj? Zaujíma Vás ako vznikli? Na koľko obyvateľov pripadá jeden mandát poslanca samosprávneho kraja?. Tak čítajte ďalej...

Áno, tento blog bude súvisieť aj s nadchádzajúcimi voľbami, ktoré sa uskutočnia 4. novembra. Rozhodol som sa ho napísať z toho dôvodu, že mnoho ľudí v mojom okolí sa ma pýta, čo to vlastne ten samosprávny kraj je, čo vlastne robí, prípadne čo má na starosti. Nečudujem sa, že je v tom zmätok, keďže existuje hneď viacero pomenovaní tej istej veci. Niekto to volá samosprávny kraj, niekto vyšší územný celok, župa, alebo kraj. Aj keď nie je kraj ako kraj, keďže napríklad predtým východoslovenský kraj, je dnes rozdelený na Košický kraj a Prešovský kraj, no dodnes niektorí ľudia používajú toto označenie.

Rád by som napísal najprv pár viet o tom, ako vlastne samosprávne kraje vznikli. Ako som už ukázal na príklade jedného kraja vyššie, tak rovnako vznikli aj ostatné kraje, a to konkrétne rozdelením Východoslovenského, Stredoslovenského a Západoslovenského. Tieto kraje boli zrušené v roku 1990 a do roku 1996 trvalo, kým svetlo sveta uzrel model s 8 krajmi – vyššími územnými celkami, ako je tomu teraz.

Prečo vôbec vznikli tieto samosprávne kraje?

Jednoducho pre potrebu dvojstupňovej samosprávy, čiže bolo to na jednej strane z dôvodu, aby prešli niektoré právomoci zo štátu bližšie k obyvateľom a na druhej strane sa javilo ako nevhodné tieto právomoci ponechať na obciach, čo by pre ne znamenalo, v prípade malých obcí, neefektívnu záťaž. Dokážem si živo predstaviť nekončiace diskusie zástupcov malých obcí pri nekonečných debatách o opravách ciest II. a III. triedy, podpory cestovného ruchu v celom regióne, či zabezpečenia fungovania stredných škôl s veľkou spádovou oblasťou.

K presnej úprave právomocí a zároveň premenovaniu z „vyšších územných celkov“ na „samosprávne kraje“ došlo v roku 2001, kedy zákonom dostali samosprávne kraje presné úlohy. V zákone č. 302/2001 Z.z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch), je tých úloh viac, no spomeniem len niektoré:

1. Územné plánovanie a niektoré eurofondy, čiže spoluúčasť pri vytváraní územných plánov aj s ohľadom na ochranu životného prostredia a historických pamiatok (kde sa môžu stavať fabriky, domy, infraštruktúra, atď.), realizácia niektorých projektov hradených z eurofondov.

2.Doprava, teda výstavba, opravy ciest, mostov, a to nielen v oblasti cestnej dopravy, ale aj želeničnej dopravy a cyklodopravy.

3. Civilná ochrana, samosprávny kraj sa podieľa čiastočne na ochrane života, zdravia a majetku obyvateľov kraja.

4.Sociálna pomoc a zdravotníctvo, samosprávny kraj sa stará napríklad o fungovanie domovov sociálnych služieb, útulkov, krízových centier, opatrovateľskej služby, organizovanie spoločného stravovania a táborov pre deti, ale aj o ordinačné hodiny u lekárov, či vydáva povolenia na stanice lekárskej služby prvej pomoci.

5. Školstvo a šport, sem patria úlohy samosprávneho kraja najmä pri spravovaní stredných škôl, kde rozhoduje od vymenovania riaditeľa až po opravu telocvične. Učebný obsah však zabezpečuje Ministerstvo školstva SR.

6.Kultúra, v tejto oblasti zabezpečuje samosprávny kraj fungovanie galérií, múzeí, divadiel, knižníc.

7. Cestovný ruch, podpora a propagácia cestovného ruchu na území samosprávneho kraja, teda či turisti o nás budú vedieť a aké služby môžu očakávať.

Kto všetky úlohy kraja riadi, rozhoduje a vykonáva?

Hlavou samosprávneho kraja je jeho predseda, alebo župan, ten zároveň riadi aj úrad samosprávneho kraja, ktorý vykonáva jednotlivé úlohy.

Predseda skladá sľub, ktorý znie: „Sľubujem na svoju česť a svedomie, že budem riadne plniť svoje povinnosti, ochraňovať záujmy samosprávneho kraja, dodržiavať Ústavu Slovenskej republiky, ústavné zákony, zákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy a pri výkone svojej funkcie predsedu ich budem uplatňovať podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia.

Podobný sľub skladá aj každý jeden poslanec, ktorý po zložení sľubu rozhoduje spolu s ostatnými poslancami v zastupiteľstve akou cestou sa bude uberať samosprávny kraj. Zastupiteľstvo schvaľuje program, nariadenia, rozpočet. Počet poslancov v jednotlivých krajoch je rôzny, podľa počtu obyvateľov. Napríklad v Košickom samosprávnom kraji ich je 57.

Najbližšie voľby budú 4. novembra, Samosprávne kraje hospodária s nie nezanedbateľnými rozpočtami (napr. KSK v roku 2016 s rozpočtom takmer 233 miliónov €), príďte voliť a zaujímajte sa priebežne, či sa s nimi nakladá hospodárne, efektívne, zmysluplne.

 

Na záver pridám pár zaujimavostí najmä z Košického samosprávneho kraja v ktorom žijem.

1. Pri prijatí zákona v roku 1996, neboli súčasťou vyššieho územného celku vojenské obvody.

2. Pôvodne sa rátalo až s 12 krajmi, a súčasný Košický kraj mal pozostávať iba z Košických okresov I-V (Košice –okolie) a Rožňavy.

3. Každý poslanec podľa zákona zastupuje 12000 až 15000 obyvateľov – oprávnených voličov, hoci neprídu voliť, teda ak je vo volebnom obvode – okrese napr. 44000 obyvateľov, môžu byť za tento obvod zvolení traja, alebo štyria poslanci.

4. Trvanie mandátu poslancov samosprávneho kraja bude trvať 5 rokov (zvyčajne 4 roky), aby sa voľby v roku 2022 konali spoločne s komunálnymi voľbami.

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁR ZUZANY KEPPLOVEJ

Ako Fico stíha sám seba

Protiextrémistické úderky nevytvoril Soros, ale štát.


Už ste čítali?